Hraboš poľný zhora: ako vieme pomocou multispektrálneho dronu presne nájsť ohniská napadnutia a pripraviť mapu pre cielený zásah

Na poli často vidíte len následok. Riedky porast, oslabené miesta, poškodené rastliny, nejasné pásy a škvrny. Skutočný problém však môže byť pod povrchom. Jedným z najvážnejších škodcov poľných porastov na Slovensku je hraboš poľný (Microtus arvalis), ktorý pri premnožení dokáže spôsobiť výrazné škody na repke, pšenici, jačmeni aj kukurici. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v roku 2024 uvádzala, že medzi najpostihnutejšie plodiny patrili práve repka, jačmeň, ozimná aj jarná pšenica a už aj kukurica; odhadované škody sa rátali v miliónoch eur.

Práve pri hrabošovi platí, že rýchla a presná identifikácia ohnísk vie rozhodnúť o tom, či bude zásah lokálny a efektívny, alebo sa problém rozleje cez celý hon. A presne tu vstupuje do hry multispektrálne mapovanie z dronu.

Prečo je hraboš taký nebezpečný

Hraboš poľný nie je problém len preto, že vyžiera rastliny. Problém je jeho dynamika. V stredoeurópskej poľnohospodárskej krajine sa jeho populácie vyznačujú cyklickými gradáciami a počas premnoženia môžu hustoty vystreliť veľmi vysoko. Európske odborné zdroje opisujú, že pri silných gradáciách sa môžu objaviť hustoty nad 1 000 jedincov na hektár, pričom v niektorých outbreak situáciách sa uvádzajú aj 1 000 až 2 000 jedincov na hektár. To znamená, že na 20-hektárovom bloku sa v extrémnom prípade môžeme baviť teoreticky aj o desiatkach tisíc jedincov.

Zároveň nejde len o samotné jedince, ale aj o sieť nôr, vstupov a povrchových chodníčkov. V jednej novej štúdii z poľných porastov bola priemerne zaznamenaná hustota 1 612 aktívnych vstupov do nôr na hektár, hoci s veľmi veľkou variabilitou medzi lokalitami. Na 20 ha to môže predstavovať obrovské množstvo aktívnych bodov, ktoré už mechanicky aj fyziologicky znižujú kvalitu porastu.

Pre slovenské podmienky je dôležité aj to, že hraboš škodí presne v plodinách, ktoré sú u nás ekonomicky citlivé: repka, ozimná pšenica, jačmeň, krmoviny a pri silnejšom tlaku aj kukurica. Repka je navyše podľa odborných publikácií pre hraboša mimoriadne vhodným biotopom a zdrojom potravy počas dlhého obdobia, čo podporuje prežívanie aj reprodukciu populácie.

Prečo nestačí len prejsť pole pešo

Klasický scouting má svoje miesto, ale pri hrabošovi má aj limity. Pri väčšom bloku viete pešo skontrolovať len časť parcely. Ohniská pritom nebývajú rovnomerne rozmiestnené. Často sa viažu na okraje, prechody medzi porastmi, pásy pri cestách, miesta s odlišnou štruktúrou pôdy alebo lokality, kde sa problém začína a až následne sa šíri ďalej. Výskum dokonca ukazuje, že hraboše bývajú v okrajoch polí početnejšie než vo vnútri porastu a z okrajov následne kolonizujú obilniny.

To je presne dôvod, prečo má vysoké rozlíšenie z malej letovej výšky takú hodnotu. Namiesto náhodného odhadu vznikne mapa. A namiesto plošného zásahu dostane hospodár podklad na cielené rozhodnutie.

Ako to robíme v AuditAir

Pri tomto konkrétnom projekte sme leteli mimoriadne nízko, len približne 25 metrov nad terénom. Cieľ bol jasný: nechceli sme len “vidieť porast”, chceli sme zachytiť aj jemné prejavy napadnutia a vizuálne stopy, ktoré sa pri vyššom lete ľahko stratia. Leteli sme pomaly a precízne tak, aby sme získali dostatočné detaily aj pre veľmi malé anomálie v poraste.

Výsledkom bolo viac ako 3 500 georeferencovaných snímok s presnosťou na centimetre, približne 35 GB dát nazbieraných za asi 45 minút. Takýto zber dát má význam len vtedy, keď sa následne správne interpretuje. Preto sme nepozerali iba obyčajné RGB. Vyhodnocovali sme viacero vrstiev a indexov: RGB, jednotlivé spektrálne pásma, red edge, NIR, viacero false-color kompozitov a vegetačné indexy ako NDVI, NDRE, GNDVI, MCARI, LCI či SIPI2. Každá z týchto vrstiev môže odhaliť inú časť príbehu poľa.

Prečo nestačí jeden obrázok a jeden index

Mnoho ľudí si pri multispektrále predstaví len NDVI. Ten je užitočný, ale pri presnej detekcii problémových zón nemusí stačiť sám o sebe. PIX4Dfields vo svojej dokumentácii upozorňuje, že false-color kompozity pomáhajú vidieť informácie, ktoré ľudské oko prirodzene nevidí, a umožňujú rýchlejšie rozlíšiť rozdiely medzi zdravotným stavom vegetácie, stresom, chlorofylovou aktivitou a štruktúrou porastu. Dokumentácia zároveň vysvetľuje význam vizualizácií založených na kombináciách Red Edge, NIR a Green, práve preto, že zvýrazňujú jemné zmeny v zdravotnom stave porastu ešte predtým, než sú jednoznačne viditeľné v klasickom RGB obraze.

To je presne dôvod, prečo pri hrabošovi dávame vedľa seba viacero pohľadov:

RGB ortofoto pomáha potvrdiť viditeľné poškodenie, holé miesta, chodníčky a rušenie porastu.

Red edge a NIR vrstvy sú cenné tam, kde porast ešte nevyzerá katastrofálne, ale už stráca vitalitu alebo sa mení jeho štruktúra.

NDVI a NDRE pomáhajú vyznačiť zóny s oslabenou vegetáciou. NDRE býva obzvlášť užitočný pri jemnejších zmenách chlorofylu a skoršom strese porastu.

MCARI, LCI, GNDVI a SIPI2 dopĺňajú obraz tam, kde potrebujeme lepšie rozlíšiť chlorofyl, hustotu biomasy alebo fyziologické zmeny. Nejde o to, že jeden index “nájde hraboša”. Ide o to, že kombináciou vrstiev vieme omnoho presnejšie oddeliť reálne podozrivé miesta od miest, kde je problém spôsobený napríklad len rozdielnou pôdou, zhutnením, koľajami, vlhkosťou alebo slabšou vzchádzavosťou.

Inými slovami: nehľadáme len dieru. Hľadáme podpis problému v poraste.

Čo sa na takýchto dátach dá vidieť

Pri silnejšom výskyte hraboša sa na poli typicky objavujú:

• lokálne ohniská s redším alebo poškodeným porastom,

• jemné lineárne alebo bodové narušenia vegetácie,

• zmeny vitality okolo aktívnych nôr,

• nepravidelné mozaiky stresu,

• okrajové zóny, z ktorých sa tlak šíri do vnútra poľa.

Pri veľmi nízkom lete a vysokom rozlíšení sa navyše dajú vizuálne potvrdiť aj drobné otvory a zhluky aktivity, ktoré by pri bežnom “prehliadnutí z auta” zostali nepovšimnuté. To je veľký rozdiel oproti štandardnému agronomickému screeningu.

Od mapy k zásahu: čo klient reálne dostane

Pre klienta nie je najdôležitejšie, koľko indexov sme otvorili v softvéri. Dôležité je, čo sa s tým dá spraviť v praxi.

Výstupom preto nie je len pekná mapa. Dodávame podklad kompatibilný s GPS systémom klienta, aby vedel zásah vykonať cielene. PIX4Dfields priamo podporuje export prescription máp a targeted operation vrstiev pre rôzne značky techniky a vysvetľuje aj export do shapefile alebo formátov použiteľných pre traktorové a postrekové terminály. Pri ground sprayer workflow je cieľ rovnaký: prepojiť geografickú polohu s aplikačnou dávkou a zasiahnuť iba tam, kde to dáva zmysel.

V praxi to znamená:

• identifikácia ohnísk napadnutia,

• oddelenie ošetrovanej a neošetrovanej plochy,

• vytvorenie aplikačnej mapy,

• export do formátu vhodného pre GPS / terminál,

• menej zbytočných prejazdov,

• menej plošného zásahu,

• rýchlejšie rozhodovanie.

To je dôležité ekonomicky aj prevádzkovo. Čím presnejšie poznáte rozsah problému, tým lepšie viete plánovať zásah, čas techniky, dávku a následnú kontrolu účinnosti.

Prečo je to dôležité aj ekonomicky

Hraboš je typický príklad škodcu, pri ktorom je drahé čakať. Keď sa ohniská podcenia, problém sa môže rozšíriť ďalej po parcele alebo do susedných blokov. Pri veľkých podnikoch sa strata nepočíta len v hektároch úplne zničeného porastu, ale aj v oslabení hustoty porastu, znížení výnosového potenciálu, zhoršení kvality a v dodatočných nákladoch na monitoring a zásah. Slovenské poľnohospodárske zdroje v posledných rokoch opakovane upozorňovali, že premnožený hraboš znižuje nielen úrodu, ale aj kvalitu porastov.

Pri 20-hektárovom poli sa preto neoplatí riešiť hraboša “od oka”. Aj keď je reálne napadnutá len menšia časť výmery, bez presného podkladu sa často zvolí buď príliš slabý zásah, alebo naopak zbytočne plošný. Obe možnosti stoja peniaze.

Kde vidíme najväčší prínos tejto služby na Slovensku

V slovenských podmienkach dáva táto služba veľký zmysel najmä pri:

• repke ozimnej,

• ozimnej a jarnej pšenici,

• jačmeni,

• kukurici,

• lucerne a krmovinách,

• väčších blokoch, kde sa problém ťažko spoľahlivo zmapuje pešo.

Najväčšiu hodnotu má vo chvíli, keď chce hospodár vedieť nie “či asi niečo je na poli”, ale kde presne to je, ako veľká je zasiahnutá plocha a aký podklad sa dá rovno nahrať do techniky.

AuditAir: od dát k rozhodnutiu

Naším cieľom nie je dodať len ortofotomapu. Cieľom je znížiť riziko ešte predtým, než sa škoda naplno prejaví vo výnose. Preto pracujeme s detailným multispektrálnym zberom dát, nízkou letovou výškou, centimetrovou georeferenciou a kombináciou vizuálnych vrstiev a indexov, ktoré majú praktický význam pre agronóma aj manažéra podniku.

Pri tomto projekte sme klientovi odovzdali presnú mapu kompatibilnú s jeho GPS systémom, aby vedel zásah vykonať cielene a bez zbytočného plošného ošetrovania. Presne o tom je moderné presné poľnohospodárstvo: menej odhadov, viac dát, rýchlejšie rozhodnutia.

Ak máte podozrenie na výskyt hraboša poľného, vieme pre vás pripraviť detailný multispektrálny prieskum, identifikáciu ohnísk a aplikačný podklad pre techniku, ktorú už používate.

Ako to vidí (SPPK)

Naším cieľom nie je dodať len Na problém hraboša poľného upozorňovala už aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) v roku 2023. Je to dobrá ukážka toho, že nejde o jednorazový výkyv, ale o opakujúci sa problém, ktorý vie poľnohospodárom spôsobovať citeľné ekonomické škody aj v našich podmienkach.

Pozrieť video SPPK

Ako sa hraboš rieši legálne na Slovensku

Pri výskyte hraboša poľného je dôležité konať rýchlo, ale zároveň správne. Na Slovensku sa tento problém nerieši bežným plošným postrekom „naslepo“, ale prednostne monitoringom, presným určením ohnísk a cieleným zásahom podľa platných pravidiel. Ministerstvo pôdohospodárstva SR aj ÚKSÚP dlhodobo upozorňujú, že rozhodovanie by malo vychádzať z reálneho výskytu škodcu v poraste, nie len z odhadu.

Z pohľadu legálneho chemického zásahu sú v oficiálnych slovenských materiáloch pri hrabošovi uvádzané rodenticídy Ratron GV a Stutox-II, pričom ich použitie je viazané na presné podmienky aplikácie. Podľa pokynov ÚKSÚP sa tieto prípravky aplikujú cielene do aktívnych nôr a nie sú určené na voľné plošné rozhadzovanie po povrchu ani na leteckú aplikáciu.

Práve preto má presné mapovanie z dronu veľký praktický význam. Ak vieme spoľahlivo určiť, kde sa nachádzajú aktívne ohniská napadnutia, vieme klientovi pripraviť podklad pre rýchlejšie rozhodnutie, cielenejší zásah a nižšie riziko zbytočných nákladov. V praxi to znamená menej odhadov, menej plošného zásahu a vyššiu šancu, že sa problém podarí zachytiť skôr, než sa naplno prejaví na úrode.

Potrebujete presne zistiť, kde je problém?

Ak máte podozrenie na výskyt hraboša poľného, nevychádzajte len z odhadu. V AuditAir vám vieme pripraviť detailný dronový prieskum, presne zmapovať ohniská napadnutia a dodať výstupy, ktoré majú reálny praktický význam pre ďalší zásah. Vďaka presným dátam viete konať skôr, cielenejšie a s menším rizikom zbytočných nákladov.

Kontaktujte nás